Auxiliárny kastel Künzing z doby stredného rímskeho cisárstva a civilné sídlisko (vicus), ktoré k nemu priliehalo z juhu, východu a západu, sa nachádzali v dnešnom centre Künzingu, 260 metrov od toku Dunaja tečúcom v dobe rímskej, ktorý je v súčasnosti posunutý na sever. Domy vo vicuse boli sústredené pozdĺž okružnej cesty okolo pevnosti a na križujúcich sa cestách. Areál medzi okružnou cestou a pevnosťou bol zväčša nezastavaný. Zvláštnosťou je drevený amfiteáter na juhovýchode vicusu, ktorý bol objavený v roku 2003 a z ktorého asi tretinu vykopalo Okresné archeologické oddelenie Deggendorf.

Amfiteátre boli zvyčajne vyhradené len pre väčšie sídla a pri auxiliárnych kasteloch sa vyskytujú zriedkavo. Elipsovitá stavba (40 × 46 m) mala na tribúne miesta na sedenie pre maximálne 600 – 800 ľudí. Budova, ktorá sa zrejme používala len niekoľko desaťročí, bola postavená v prvej polovici 2. storočia. Pravdepodobne od konca 2. storočia slúžila už len ako smetisko. Predpokladá sa, že bol postavený na špeciálnu príležitosť, možno dokonca pri príležitosti návštevy cisára Hadriána v provincii Raetia. Kastel z veľkej časti vykopala Rímsko-germánska komisia kvôli výstavbe školy.

V dvoch drevozemných stavebných fázach a dvoch kamenných stavebných fázach mal vždy rozmery 132,5 m × 165,5 m (2,25 ha). Existoval od trajánskeho obdobia (r. 98 – 117) približne do polovice 3. storočia. Osem depotov zbraní, nástrojov a vybavenia, ktoré sa našli v Künzingu, súvisí so zničením kastela a vicusu požiarom, ktorý vznikol počas germánskych útokov okolo polovice 3. storočia. Predpokladá sa, že severozápadne od auxiliárneho kastela sa nachádzal prístav a neskoroantická pevnosť. Súčasťou svetového dedičstva sú časti amfiteátra zachované v zemi, ako aj areál vicusu na juhu a juhovýchode.