Využívanie sírnatých prameňov v Bad Göggingu v dobe rímskej preukázali až vykopávky v rokoch 1959, 1975 a 1998 v oblasti Kostola sv. Ondreja. Drobné nálezy z okolia svedčia o rímskom osídlení už od obdobia Flaviovcov, hoci o podobe osídlenia nie je nič známe.

Veľké liečebné kúpele boli postavené okolo roku 180, t. j. v čase, keď bola v Regensburgu umiestnená jednotka legio III Italica. Bolo bežné, že légie prevádzkovali väčšie kúpele, aby sa v nich mohli zranení alebo chorí vojaci zotaviť. Známych a podrobne preskúmaných je však len niekoľko z nich. Termálne kúpele Bad Gögging boli viacfázovým zariadením, z ktorého sa v budove románskeho kostola zachoval veľký obdĺžnikový vyhrievaný bazén s rozmermi 10,8 × 7,8 m. Na sever od neho je päť sedacích vaní, typických pre kúpele.

Okrúhla miestnosť na suché potenie (laconicum) s vnútorným priemerom 8 m, ktorá bola neskôr pristavaná k východnému nárožiu, už nie je viditeľná, rovnako ako ďalšie archeologicky doložené stavebné štruktúry, kanály a vodné nádrže. Presnejšia vedecká interpretácia sa v súčasnosti realizuje v rámci dizertačnej práce. V blízkosti kúpeľov sa určite nachádzali hostince a obchody, ktoré dopĺňali kúpeľnú prevádzku a boli využívané komerčne. Asi v 3. storočí boli kúpele vážne poškodené. Je dokázaná neskoroantická stavebná fáza kúpeľov, ktorá je však veľmi zle zachovaná. V období včasného stredoveku (7. storočie) slúžili veľké bazény ako kresťanské kultové miesto, čo dokazuje nález 81 tzv. násuvných krížov. Prvý kostol tu postavili pravdepodobne v 7. alebo 8. storočí.