V Passau sa nachádzajú tri časti svetového kultúrneho dedičstva Dunajský limes. Sú nimi už neviditeľné stopy osídlenia z 1. až 5. storočia pod bývalým kláštorom Niedernburg, neskororímsky kastel Boiotro, ktorý sa nachádza východne od rieky Inn, a neskoroantická strážna veža (burgus) v Haibachu.

Ostroh medzi riekami Dunaj a Inn svojou priaznivou polohou priťahoval ľudí už dávno. Kastel postavili pravdepodobne už v polovici 1. storočia. Slúžil na ochranu novozriadenej hranice na Dunaji. V 2. storočí ho opustili a na jeho mieste vznika civilná osada (vicus). Zmena štruktúry vicusu sa uskutočnila koncom 3. storočia. Dôvodom bol pravdepodobne požiar. Koncom 4. storočia postavili na mieste dnešného Kostola sv. Kríža mohutnú kamennú stavbu obdĺžnikového pôdorysu (vnútorné rozmery cca 24 × 14 m) s radmi stĺpov vo vnútri, pravdepodobne sklad (horreum).

Na pravom brehu rieky Inn, tesne pred jej sútokom s Dunajom, sa nachádza neskororímsky kastel Boiotro. Objavený bol až na jeseň roku 1974 pri stavebných prácach na materskej škole a následne sa tam uskutočnil systematický archeologický výskum. Pri ňom sa odhalil neobvyklý tvar pre rímske vojenské zariadenia, a to tvar nepravidelného lichobežníka. Jediná brána sa nachádzala približne v strede strany kastela smerujúcej k rieke za 8 m širokou obrannou priekopou. Typické pre neskoroantickú architektúru sú vejárovité veže na nárožiach pevnosti. Kastel postavili pravdepodobne okolo roku 300. V priebehu 5. storočia došlo k zmene využitia areálu.

Asi 2,6 kilometra východne od kastela Boiotro ležia zachované pozostatky neskoroantickej strážnej veže, známej aj ako burgus. Štvorcový pôdorys a dĺžka strany cca 12 m sú porovnateľné so strážnymi vežami (burgi) vo Wachau. Postavili ju pravdepodobne v 4. storočí a slúžila ešte v 5. storočí. V stredoveku bola do múrového štvorca zabudovaná pec na pálenie tehál, ako aj pec na pálenie vápna.