Rímsky vojenský tábor v Klosterneuburgu sa nachádza po prúde Dunaja za masívom Viedenského lesa. Západne od tábora, pozdĺž hrebeňa Viedenského lesa, vedie hranica medzi provinciami Norikum a Panónia. Tábor vybudovaný v nížine pri Klosterneuburgu je preto prvým či najzápadnejším kastelom v Panónii.

Tábor postavený na vysokej terase v oblasti dnešného námestia Stiftsplatz je na severe ohraničený riekou Kierlingsbach, nazývanou aj Marbach, ktorá smeruje na východ a vlieva sa do Dunaja. Najstaršiu fázu predstavuje drevozemný kastel orientovaný v smere severovýchod-juhozápad. Jeho presné rozmery nie sú isté, pretože sa jeho rozsah podarilo zachytiť len na juhu a západe.

V neskoroflaviovskom období (80./90. roky 1. storočia) až do roku 102 n. l. bola v Klosterneuburgu umiestnená vojenská jednotka cohorts I Montanorum. Postupná prestavba do kameňa sa okrem iného spája s jednotkou cohorts II Batavorum, najskôr od roku 122 n. l., a s lukostreleckou kohortou cohors I Aelia sagittariorum umiestnenou po nej.

V neskorej antike boli staršie kamenné veže nahradené vejárovými a podkovovitými vežami. Patria medzi posledné výrazné prestavby tábora. Odhaduje sa, že areál mal rozlohu dva hektáre (dva a pol futbalového ihriska). Na juhu a východe tábora boli identifikované areály vicusu, ku ktorým priliehali aj príslušné cintoríny. Časti vnútorných budov tábora, ktoré boli odkryté a zachované v krížovej chodbe kláštora, sú viditeľné dodnes.