Severojužne orientovaný pomocný vojenský tábor (auxiliárny kastel) Asturis sa nachádza na starej nízkej riečnej terase západne od obce Zwentendorf. Ide o zriedkavú situáciu, keď miesto tábora nie je zastavané súčasným osídlením. Napriek tomu sa tu nezachovali žiadne nadzemné múry. Okrem toho Dunaj tečie ďaleko. Staroveký breh rieky sa však nachádzal v bezprostrednej blízkosti a vyznačoval sa široko rozvetvenou lužnou krajinou. V porímskych časoch musela táto krátka vzdialenosť viesť k tomu, že záplavy odplavili veľkú časť kastela na severe a východe.

Najstarší rímsky tábor (90/100 n. l.) bol drevozemnej konštrukcie. Vzhľadom na jeho lichobežníkový tvar možno predpokladať, že komplex bral ohľad na rameno Dunaja, resp. bol k nemu orientovaný. V 2. storočí bol areál tábora rozšírený smerom na juh a prestavaný na kamennú stavbu, doplnenú systémom dvojitých priekop. Toto opatrenie súvisí s presunom vojsk, pričom posádky sú predmetom diskusie len na základe kolkovaných tehál. Vojenské jednotky v Asturise teda ešte nie sú nepochybne preukázané.

Príslušný vicus zaberá územie najmä západne a južne od tábora. Prístupová cesta prichádzajúca z južnej brány sa ďalej na juh pripája k limetnej ceste (Limesstraße) a je sprevádzaná početnými hrobmi. Pohrebisko bolo objavené aj na západe, nadväzujúc na vicus.

V rokoch 250/270 až 370/400 n. l. boli múry tábora zosilnené vejárovitými a podkovovitými vežami a obdĺžnikovou budovou na južnom priečelí. Na rozdiel od mnohých táborov sa však v prípade Asturisu zatiaľ nenašli dôkazy o neskoroantickom zmenšenom kasteli. Stopy neskoroantického osídlenia vo vnútri približne dvojhektárového areálu tábora (dva a pol futbalového ihriska) však poukazujú na civilné využitie asi vtedy už zničeného opevnenia