Rímsky pomocný vojenský tábor Comagenis, čo je antický názov mesta Tulln, sa nachádza pod stredovekým starým mestom na štrkovej terase v cípe medzi riekami Große Tulln na západe, Dunaj na severe a Kleine Tulln na východe. Po rímskom období povodne na Dunaji zničili severné priečelie opevnenia.

Drevozemný kastel bol postavený v období Flaviovcov (cisárska dynastia v druhej polovici 1. storočia). Podľa stavebného nápisu na dnes zachovanej východnej bráne (porta principalis dextra) z roku 104 n. l. bola na prelome 1. a 2. storočia prestavaná na kamennú stavbu. Vykonala to jednotka ala I Commagenorum, ktorá tu zostala umiestnená až do 3. storočia a považuje sa za eponymnú jednotku.

Pred hradbami sa nachádzajú dve hrotité priekopy. Rozloha tábora sa odhaduje na zhruba päť hektárov (približne sedem futbalových ihrísk). V prípade Comagenisu možno očakávať aj prístav, keďže lokalita bola od neskorej antiky považovaná za oporný bod riečnej flotily. Avšak poloha prístavu je ešte stále neznáma. Predpokladá sa však, že sa nachádzal západne od kastela v luhoch pri ústí rieky. Západne a južne od tábora bol založený vicus (civilná osada). Včasné hroby lemujú cestu na západe. Naproti tomu na juhu a juhozápade k vicusu priliehajú neskoroantické pohrebiská.

O vnútornej zástavbe kastela vieme len málo. Do obdobia neskorej antiky môžeme datovať zosilnenie hradieb vejárovitými vežami na juhozápadnom a juhovýchodnom nároží (v oblasti Hauptschule Wiener Straße A), ako aj podkovovitou vežou. Tá bola tzv. medzivežou v západnom priečelí a dnes je známa ako Soľná veža alebo Rímska veža. Raritou je jej pôsobivé zachovanie – napriek opravám má antické múry zachované až po odkvap. V Tullne nie sú zatiaľ žiadne dôkazy o zmenšenej pevnosti. Comagenis bol zničený okolo roku 400. Oblasť tábora sa potom využívala ako civilná osada a obsadili ju germánski federáti.