Kastel Gerulata bol prvým rímskym vojenským táborom v línii Carnuntum – Ad Flexum. Prvé archeologické výskumy na území Rusoviec, dnes mestskej časti Bratislavy, uskutočnil Ágost Sőtér koncom 19. storočia. Kamenné múry kastelu však boli objavené až v 60. rokoch 20. storočia. Z vyvýšeniny za Kostolom sv. Márie Magdalény sa počas ťažby zeminy na stavbu dunajských hrádzí odkryla rímska pevnosť zo 4. storočia. Archeologické výskumy postupne odkryli civilnú osadu, pohrebiská a villae rusticae (poľnohospodárske usadlosti), vďaka čomu bolo možné definovať štyri stavebné etapy Gerulaty. 

Neskoroantická pevnosť, v súčasnosti v areáli Múzea mesta Bratislavy – Antická Gerulata, predstavuje štvrtú a záverečnú etapu výstavby. Táto opevnená kamenná veža s rozmermi 29 × 30 metrov má čiastočne zachovanú vnútornú podlahu. Veža mala dvanásť mohutných stĺpov, ktoré tvorili nádvorie so studňou v strede. Pevnosť bola vstavaná do severného rohu pôvodného kastela. Na jej stavbu boli použité aj spoliá (znovu použité staršie kamenné prvky), ktoré sú v súčasnosti vystavené v lapidáriu múzea. 

Pri kasteli sa nachádza civilná osada (vicus). Murované stavby pre najbohatších obyvateľov boli odkryté pred severozápadnou bránou kastela (dnes Irkutská ulica) pri Via Carnuntina, t. j. hlavnej ceste do Carnunta. Kamenné základy stavieb, sídliskové jamy, kostrový hrob, katastrofické horizonty, vrstvy rímskej strešnej krytiny, planírkové a stavebné vrstvy sú svedectvom prestavieb vo vicuse, ktorý sa tu javí ako uličná zástavba. Najvýznamnejšou stavbou je dom s podlahovým vykurovaním (hypocaustum), datovaný do poslednej tretiny 3. a začiatku 4. storočia, t. j. do tretej stavebnej etapy Gerulaty. Je jedinou stavbou svojho druhu zachovanou na Slovensku. Dom s hypocaustom je v superpozícii nad starším domom z nepálených tehál. V areáli domu s hypocaustom a v hornej časti Irkutskej ulice sa nachádzali kostrové hroby.