Rímsky vojenský tábor v Iži pri Komárne slúžil ako opevnené predmostie legionárskeho tábora Brigetio (dnes Komárom v Maďarsku). Ide o jedinú identifikovanú trvalo osídlenú vojenskú pevnosť v rámci severopanónskeho limesu, ktorá sa nachádza na ľavom brehu Dunaja, na území tzv. Barbarika. Miestny amatérsky archeológ János Tóth-Kurucz tu uskutočnil prvé archeologické vykopávky na začiatku 20. storočia a výskumy na lokalite pokračujú dodnes. 

Prvé opevnenie na tomto mieste postavili Rimania v záverečnej fáze markomanských vojen (175 – 179 n. l.) ako drevozemnú pevnosť. Mala kosoštvorcový pôdorys so zaoblenými rohmi a rozlohu najmenej tri hektáre. Vojenskú posádku pravdepodobne tvorili jazdecké lukostrelecké oddiely, no názov, zloženie ani veľkosť tejto jednotky nie sú známe. Zánik tábora je spojený s nečakaným germánskym útokom v roku 179. 

V blízkosti tábora postavili Rimania pravdepodobne desať dočasných poľných táborov – päť na západe a ďalších päť na východe. Tieto opevnenia mali obdĺžnikový alebo kosoštvorcový pôdorys so zaoblenými rohmi a zaberali plochu asi 0,8 až 7 hektárov. Pravdepodobne slúžili na dočasné sústredenie peších, jazdeckých a zmiešaných vojenských jednotiek počas ich ťaženia proti Kvádom, odvetnej operácie po zničení drevozemnej pevnosti. 

Krátko po markomanských vojnách postavili Rimania na mieste bývalej pevnosti kamenný vojenský kastel. Mal pravidelný štvorcový tvar so zaoblenými rohmi a orientáciu podľa štyroch svetových strán. Jeho pôdorys zodpovedal štandardným rímskym vojenským táborom. Okolo polovice 3. storočia, počas vojen s Kvádmi, bol kastel poškodený, avšak následne opravený. K významným prestavbám tábora došlo aj v priebehu 4. storočia, keď k severnej bráne a trom nárožiam pribudli bastiónové veže. Kastel bol pravdepodobne násilne zničený koncom 4. storočia. Územie rímskeho vojenského tábora je prezentované ako skanzen s voľným vstupom, kde je viditeľná časť holých múrov budov a opevnení.