V dnešnom Schlögene sa v rokoch 1838 až 1841 uskutočnili prvé vedecky motivované vykopávky v Hornom Rakúsku, ktoré zároveň znamenali aj začiatok výskumu rakúskeho limesu. Boli pri tom odkryté časti rímskej pevnosti a niekoľko budov malej civilnej osady. Ďalšie dôležité výskumy sa uskutočnili v 50. a 60. rokoch 20. storočia, ako aj v rokoch 2013 až 2018. 

Kastel s rozlohou 0,8 hektára slúžil pravdepodobne pre posádku 100 až 150 mužov. Bol postavený okolo roku 170 n. l., pravdepodobne počas markomanských vojen. Zdá sa, že väčšina budov bola postavená z dreva alebo technikou hrazdenej konštrukcie. Budova hlavného veliteľa (principia) bola postavená ako kamenná stavba. 

Najneskôr okolo roku 150 n. l., teda ešte pred postavením pevnosti, sa začala výstavba malej civilnej osady (vicus). Rímsky vicus v Schlögene slúžil pravdepodobne tak ako cestná stanica, tak aj ako pristávacia plocha a prekladisko pre lode. Pevnosť mala zabezpečiť kontrolu dunajskej lodnej dopravy, ako aj bezpečnosť tohto prekladiska. Rad ostrovov krátko pred vstupom do známej dunajskej slučky poskytoval ideálne podmienky pre prístav, čo sa považuje za ďalší dôležitý faktor polohy. 

Najnápadnejšou budovou vicusu je budova kúpeľov, dlhá asi 14 metrov a široká až 6 metrov. Pozostáva z troch miestností: miestnosti s bazénom so studenou vodu (frigidarium), prechodného priestoru medzi studenými a horúcimi kúpeľmi (tepidarium) a miestnosti s bazénom s teplou vodou (caldarium). Dômyselne navrhnuté vykurovacie zariadenie (praefurnium) bolo priamo napojené na teplý kúpeľ. Ten bol dodatočne vybavený polkruhovou apsidou (= výklenkom), v ktorej bola umiestnená nádrž na teplú vodu (alveus). Nevykurované frigidarium malo dokonca dva bazény so studenou vodou (piscinae), ktoré však nemuseli byť súčasne v prevádzke. Neexistuje azda žiadne iné kultúrne dedičstvo Rímskej ríše, ktoré by tak dobre reprezentovalo túto dobu ako ruiny rímskych kúpeľov.