Antický Favianis, dnes Mautern, sa nachádza po prúde Dunaja po výstupe z údolia Wachau. Tu sa krajina opäť rozširuje. Rímsky tábor bol postavený v blízkosti vody na starej vysokej terase a bol čiastočne obohnaný systémom dvojitých priekop. Pod ním a v dnešnom starom meste Mautern sa nachádzajú pozostatky severojužne orientovaného rímskeho tábora pomocných vojsk (auxiliárny kastel). Ten je z veľkej časti obohnaný stredovekými mestskými hradbami, miestami hradbami pôvodnej rímskej pevnosti a jeho časti možno navštíviť aj dnes (západná hradba kastela, vejárovité a podkovovité veže).

Na západ, juh a východ od kastela na nachádza priľahlá táborová osada (vicus) a pohrebiská. Celkovo sedem stavebných fáz zdôrazňuje početné prestavby pevnosti v Mauterne, z ktorých niektoré sú spojené aj s jednotkami ako cohors II Batavorum (od roku 110), cohors I Aelia Brittonum (114/150 – 170/180) a legio I Noricorum (250/260 – 360/370).

Najstarší, približne štvorcový drevozemný tábor má rozlohu viac ako štyri hektáre (približne päť a pol futbalového ihriska). V neskorej antike bol Favianis dvakrát prestavaný (370/380 – 450 a 450 – 480/500). Treba zdôrazniť nezvyčajnosť toho, že v tejto poslednej fáze nebol kastel „klasicky“ zmenšený ako v prípade ostatných táborov, ale bol rozšírený smerom na sever (5,25 ha/viac ako sedem futbalových ihrísk). To je v neskoroantickom Noriku skutočne výnimočná okolnosť.

Predpokladá sa, že v strede západného frontu sa nachádza potenciálny zmenšený kastel. Ďalšou zvláštnosťou pre Favianis je Eugippiova biografia o živote a diele svätého Severína, ktorý zomrel v Mauterne v roku 482 n. l. Tento cenný historický prameň podáva pôsobivý obraz o neskoroantickom živote na Dunajskom limese, najmä o vzťahoch medzi Rimanmi a Rugiami žijúcimi severne od Dunaja, ale aj o vzostupe kresťanstva.